Je to takmer štrnásť rokov dozadu, no podaktorí si na ten zápas určite spomínajú, akoby sa odohral včera. Presne 7. augusta 2004 sa stretli pod Urpínom odvekí rivali, Dukla Banská Bystrica hostila MŠK Žilina.
Napätie vo vzduchu sa dalo počas týchto zápasov vždy krájať, navyše v tomto období polícia ešte nerobila také represie a fanúšik mal umožnený trošku viac slobodnejší pohyb na výjazdoch, čiže stretnúť sa pred zápasom a vymeniť pozdravy so súperom, nebolo až také sci-fi, ako tomu je dnes.
Paradoxom je, že ubehlo niekoľko rokov a futbal sa dostal v očiach verejnosti na úplne inú úroveň. Zatiaľ čo vtedy Dukla hrala najvyššiu súťaž a na slovenské štadióny chodili ľudia v celkom pekných počtoch, dnes tento známy klub pôsobí v tretej lige a slovenské štadióny zívajú naopak prázdnotou. Slovensko tak prišlo o veľké derby stretnutie a je otázne, či sa ho ešte niekedy dočkáme, ak áno, určite to bude veľkolepé.
A možno policajti vyhlásia taký zápas za rizikový, zakážu vycestovať hosťom a je po derby, po atmosfére a v konečnom dôsledku i po futbale… Presne tak, ako sa to im a všetkým ostatným tam hore darí za posledné roky praktizovať. Koniec koncov, trochu to vystihuje aj jeden zo zúčastnených tohto zápasu, ktorý celú situáciu opísal takto:
,,Bili sme sa medzi sebou, keď nás chceli pozatýkať policajti, bili sme sa aj s nimi, ľudia to sledovali s pivom v ruke, nikto z nich sa nebál a neutekal, brali to ako súčasť futbalu, nikto to neriešil, videli, že sa bijú iba tí, čo sa biť chcú. Dnes by si sa iba rozbehol k súperovi a policajti by vystriekali celý priestor aj s tými civilistami slzákom, ženy či deti by tam vytrieskali obuškami a všetci by mali po zábave, my, súper a aj tí diváci. Emócie, ktoré k futbalu patria sa takto vytratili a to je len škoda, pretože práve to ťahalo ľudí na ten futbal, aj keď z neho samotného niekedy oči boleli, ľudia tam chodili radi.“
Foto: Ultras Magazine, Groundhopping & Ultra