Bola sobota 11. mája a na štadióne St. Andrew´s v Birminghame sa odohral posledný zápas sezóny, v ktorom domáci privítali Leeds United.
Birmingham už mal zabezpečený postup do najvyššej anglickej súťaže, hostia z Leedsu by sa v prípade výhry museli spoliehať na prehru ďalších štyroch tímov pred nimi, čiže ich šanca na postup bola už iba v teoretickej rovine.
Celkom obyčajný zápas, si poviete…
Namiesto toho a namiesto pokojného ukončenia sezóny a postupových osláv domácich sa však odohrala 8-hodinová vojna, počas ktorej bolo zranených niekoľko stoviek fanúšikov, vyše 100 policajtov a čo je najsmutnejšie, o život prišiel 15-ročný chlapec, Ian Hambridge.
Sudca Oliver Popplewell, ktorý viedol komisiu vytvorenú kvôli futbalovému chuligánstvu ako odpoveď na túto udalosť, sa vyjadril, že tieto nepokoje pripomínali skôr bitku pri Azincourte než futbalový zápas.
Že sa niečo môže udiať, sa vedelo medzi zainteresovanými už pár dní pred zápasom, z táboru Leedsu sa totiž rozprávalo, že ak bude ich tím prehrávať, zápas prerušia. O tejto informácii vedela aj polícia, no v tom čase neexistovali opatrenia ako dnes, že na rizikový zápas vypravíte armádu ťažkoodencov a výtržník ešte len chytí kameň do ruky, už mu nejaký prokurátor vypisuje papiere pre obvinenie.
Navyše v ten deň sa hral aj pár kilometrov ďalej zápas medzi WBA a Arsenalom a nepokoje sa očakávali skôr tam a aj z toho dôvodu sa väčšina policajnej sily premiestnila práve na tento zápas, vrátane pár členov operačnej jednotky OSU (niečo ako u nás ťažkoodenci).
Prvá predzvesť problému nastala v skorých ranných hodinách, niektorí fanúšikovia z Leedsu totiž vycestovali na zápas vlakom už v skorých ranných hodinách, aby obsadili nejaké krčmy a užili si záver sezóny okrem popíjania piva s priateľmi aj nejakým dobrodružstvom s domácimi Zulus.
Zulus alebo Zulu Warriors bola v tom čase veľmi silná a rešpektovaná chuligánska skupina, o ktorej si môžeme napísať niekedy pár slov v inom článku. Konkrétne počas tohto dňa mali však Zulus aktívne všetky podskupinky, či už išlo o Sauce Force, Brew Crew alebo o v tom čase najzaujímavejšiu skupinku Junior Business Boys.
Išlo o mladých chalanov vo veku 13 až 17 rokov a v tento deň už od rána v počte asi 60 osôb hľadali súpera po meste. Keď našli v jednom bare na Hurst Street skupinu fanúšikov z Leedsu, najskôr ich vyzývali vonku, nechceli totiž rozbíjať bar vo vlastnom meste, hostia však odmietli výjsť a naopak, začali skandovať vo vnútri „My sme Leeds“ chorály, čo domáca omladina nemohla nechať len tak a spustil sa veľký útok na celý bar.
Majiteľka dokonca so smiechom cez slzy opísala situáciu, keď niektorí mladíci vbehli dovnútra, aby zobrali stoly a stoličky, ktoré potom cez okná vrátili späť dnu. Za približne desať minút tohto útoku na bar a fanúšikov Leedsu sa urobila škoda za niekoľko tisíc libier a zranených bolo pár hostí.
Na štadióne dal Leeds dokopy približne 6000 fanúšikov, umiestnení boli v rohu nazývanom Tilton Road, bolo to efektívne, mali tam dvanásťmetrové oplotenie, čo mohlo zabezpečiť pokojný priebeh zápasu. Problémom však bola kapacita tejto časti štadióna, bol tam obrovský tlak a to mohlo spôsobiť problémy, preto sa uvoľnil susedný sektor. Z týchto 6000 fanúšikov podľa polície odhadom 500 z nich malo jasný cieľ – vyvolať nepokoje.
Tie prišli ešte pred úvodným výkopom, keď začali rozoberať strechu stánku s hot-dogmi a začali ju prehadzovať cez plot, o malú chvíľu neskôr začali vypúšťať rôzne ohňostroje a rovnako ako rozobratá strecha, aj tieto boli smerované na domácich fanúšikov, ktorí kráčali na tribúny.
To samozrejme nenechalo chladnými domácich Zulus a už aj samotní policajti vedeli, že tento zápas nedopadne dobre. Tí sa ocitli pri tomto sektore a podľa slov pamätníkov, spustila sa menšie prestrelka, ktorá bola akýmsi predjedlom pred hlavným chodom.
Na hodinkách čas ukazoval presne 17:17 a hlavný rozhodca ukončil zápas. Celozápasové napätie vyeskalovalo a birminghamskí chuligáni sa rozhodli zaútočiť na sektor hostí. Vyzbrojení sedačkami, reklamnými tabuľami, železnými vzperami, fľaškami či dokonca jeden maniak sa rútil na sektor hostí s veľkou kanvicou v ruke.
Samozrejme, že v ceste im stálo približne sto policajtov a niekoľko stewardov, ale tí si to odniesli taktiež, stewardi dokonca ušli a nakoľko oni jediní mohli otvárať niektoré brány, spôsobilo to nepríjemnosti typu „zranených policajtov či fanúšikov sa nedalo odniesť do bezpečnej zóny“.
Polícia držala líniu dlhú dobu na oboch frontoch, aj pri sektore Birminghamu a zároveň sa im darilo úspešne bojovať aj s hosťami. Úspešne v tom slova zmysle, že nepustili oba tábory k sebe, na ich strane skončilo mnoho policajtov s veľkými zraneniami ako rezné rany, otrasy mozgu po zásahoch hranolom do hlavy, zlomené ruky, rebrá či nohy.
Domáci predstavitelia klubu sa o 17:20 snažili vyzvať fanúšikov, aby upustili od výtržností, no mnoho z nich túto výzvu ignorovalo. Až po približne ôsmich minútach sa bojové pole trochu upokojilo, o čo sa postarali policajti na koňoch, preslávil sa najmä biely kôň, ktorý valcoval všetko, čo mu prišlo do cesty (na videu v čase 4:55) a kvôli ktorému väčšina chuligánov stratila kus odvahy. Paradoxne, v tom čase už boli pri štadióne aj členovia operačnej jednotky, ktorých povolali cez polčas z nudného zápasu v Albione, no na tento konflikt sa podľa slov pamätníkov iba prizerali a „strážili“ chrbát fanúšikom Leedsu, ktorí útočili na policajtov pred nimi.
Najhorší moment ešte len prišiel…
Ako policajti vytláčali davy od seba, fanúšikov Leedsu natlačili na 4-metrový múr a ten nápor ľudí neudržal a padol. Padol na autá, ktoré neopraviteľne poškodil, no čo je horšie, padol aj na 15-ročného chlapca z Nottinghamu, ktorý bol na úplne prvej návšteve futbalového zápasu v živote. Vyšetrovanie doteraz nezistilo presnú príčinu, ktorá viedla k zrúteniu tohto múru, úrady obvinili klub, ten zas políciu a polícia fanúšikov. Po niekoľkých dňoch úrady rozhodli aj o trestoch pre oba kluby, Birmingham dostal pokutu 5000 libier a Leeds musel od tohto momentu odovzdávať úradom menný zoznam fanúšikov, ktorí sa ocitli v sektore hostí na ich zápasoch.
V tomto roku sa odohrali ešte niekoľko zaujímavých výtržností, o ktorých si určite ešte napíšeme a výsledkom ktorých bol nasledujúci hon na chuligánov a boj proti násiliu na štadiónoch.
Na záver si ešte pozrite kompletnú fotogalériu a video z tohto vojnového dňa a nezabudnite, ak sa Vám tento článok páčil a chceli by ste na našom webe viac takých, dajte nám o tom vedieť formou komentára alebo zdieľania.
Foto: www.birminghammail.co.uk
