Pomaly si začíname zvykať že na zápasy, ktoré si vyberáme, nie je možné zakúpiť lístky cez internet. Po prílete do Bari sadáme do auta a na dvoch vytipovaných miestach sa snažíme zakúpiť lístky. Bohužiaľ, to sa nám ani po troch hodinách nedarí kvôli neustálemu padaniu systému. Volíme teda cestu do cieľového mesta Lecce, kde sa nám úž za relatívne krátky čas podarí lístky zohnať, za čo vďačíme aj plynulej taliančine jedného od nás.
V deň zápasu si spríjemňujeme čas na pláži s pivečkom v ruke a spoznávaním miestnej gastronómie. Na štadión sa dostávame asi hodinu a pol pred výkopom bez väčších bezpečnostných kontrol, domácich usporiadateľov skôr udivuje návšteva zo Slovenska. Hostí z Neapolu sa stretáva v sektore okolo 600 – 700 hláv, čo je celkom slušný počet na vzdialenosť viac ako 400 km a na zápas hrajúci sa v strede týždňa.
Aktívne fandiacich domácich je cca 1000 – 1500, čo je dosť malý počet na to, že na štadióne je zhruba 30 000 fanúšikov. Obidva tábory fandia v podstate celý zápas, nechýba pyro, hlavne na strane domácich. Zápas končí výsledkom 0:1 pre Neapol. Na záver asi len dodať, že z pohľadu ultras to nebolo „špatné“, ale „Balkán to není, jasný pane“.
