So sumárom 24. kola trochu meškáme, ale keď si admini lietajú na Bali, ďalší finišujú s UM Wear a tí poslední hľadajú pravdu vo víne, tak občas takéto oneskorenia nastanú. Ospravedlňujeme sa.
A akú to tí poslední admini hľadajú pravdu vo víne?
No pravdu, na otázku „Pre koho sa hrá futbal na Slovensku?“. Nesmerujeme túto otázku na samotných fanúšikov, i keď by sa dalo dlho polemizovať o tom, aké priority má oproti minulosti dnešná mládež a že v súčasnosti sú hádam aj kolotoče v rebríčku dôležitosti ďaleko pred futbalom.
Túto otázku, pre koho sa ten futbal hrá, by sme radi položili ľuďom z vedenia súťaže, vedenia niektorých klubov, ich zamestnancov, ale i niektorým politikom, ktorí sa o šport zaujímajú asi tak, ako my o fanúšikov nemeckého bundesligistu RB Leipzig.
Všetko je dobré, všetko je na dobrej ceste, spravili sme všetko pre fanúšikov, nespravili sme im nič zlé, hráme krásny futbal, budujeme kvalitnú súťaž s kvalitnými hráčmi a množstvo iných lží, ktorým už snáď neveria ani ich autori.
Každý klub sa chce hrať na moderný európsky klub podľa šablóny klubov zo západných krajín, vymýšľajú sa rôzne členské karty, zľavové kupóny k permanentkám, penaltové súťaže počas prestávok a mnoho iných výmyslov, ktoré majú byť tým lákadlom.
Aká je realita?
Fanúšik vyjadrí nespokojnosť a je hneď nepriateľom svojho klubu či zväzu a takéhoto nepriateľa treba vyhnať zo štadióna. Vymyslíme si už niečo, čo ho znechutí ešte viac, zvýšime vstupné, zatvoríme sektor, zakážeme vlajku, pyro, transparenty, urobíme proste hocičo, len nech sa ho zbavíme. Veď futbal predsa patrí rodinám s deťmi. Rodiny s deťmi, fráza, z ktorej nám klávesnica horí pod prstami, fráza, ktorá útočí na nás z každej strany, fráza ktorej sa chytajú kadejakí internetoví písalkovia v komentároch typu „A zober dieťa na futbal.“.
Pravda je taká, že futbal nikdy nebol šport pre rodiny s deťmi, odjakživa nás na futbal brávali naši otcovia, ujovia, dedkovia, zatiaľ čo naše matky či babky sa venovali ženským prácam v domácnosti. Partia z dediny či sídliska sa stretla a vybrali sa spolu so synmi na futbal. Pred ním nejaké to pivo, potom kúpiť na štadión lístok a smer tribúna, kde si zafandili, ponadávali, pokričali, sem tam padlo nejaké zaucho a nikto nič neriešil, ľudia spokojní, že mali svoj druhý domov, takú víkendovú tradíciu, kluby spokojné, že mali plné štadióny a vyrástlo množstvo futbalových talentov, ktoré spomínajú na tieto časy len v dobrom. Nemusel si byť zrovna mega veľký talent, ale tá atmosféra ťa donútila snažiť sa a makať na sebe. Čo dnes núti makať na sebe hráčov? Okrem vidiny finančne zaujímavejšej ligy asi nič, až na pár výnimiek.
Na štadiónoch sa roky po chuligánskej stránke nič nedeje, médiá však pahrebu musia udržiavať aj článkami typu „Vulgárne pokriky v Trnave“, keď sa kričal nejaký chorál, ktorý hnal hráčov vpred. Alebo „Chuligáni opäť vyčíňali.“, keď polícia zatkla opitého mladíka a na odpor sa postavili jeho kamoši. Pomaly každý druhý zápas tu je označený za rizikový, dobre že za chvíľu nebudú rizikové aj zápasy Zlatých Moraviec s Podbrezovou. Samozrejme, že počas rizikových zápasov sú nastavené rôzne opatrenia, či už to je nealko pivo, buzerácie SBS či polície na každom kroku, počas čakania pri vstupe na štadión si chceš ísť odskočiť na WC, no ihneď po tebe vyštartuje dobre že nie armáda. A prečo sú tie zápasy rizikové? Komu hrozí aké riziko? Komu, keď tam je viac usporiadateľov a policajtov ako fanúšikov? Doba kedy sa preskakovali ploty a fanúšikovia dvoch táborov hádzali po sebe kamene zo sektoru do sektoru je dávno preč. Dnes sú štadióny zabezpečené kamerami za niekoľko tisíc eur, kamery, ktoré vidia aj zle oholenú bradu, nechápeme prečo si stále niekto myslí, že na štadióny plné policajtov v civile chcú ľudia chodiť páchať výtržnosti.
Kedysi sa futbal hral pre diváka, nepotreboval na futbale servis ako na plese, stačilo mu prejsť bránou, dať si pivo a sledovať zápas. Kedysi každý chlap alebo chalan vedel, čo v sobotu bude robiť – pôjde na futbal, kde uvidí svojich miláčikov makať a potiť krv. Kde zažije atmosféru, emócie, pyro a ak aj niekto niekedy dostal cez hubu, nikdy z toho takú vedu nikto nerobil.
Búchajú sa tu všetci do pŕs, ako robia všetko pre fanúšikov. A čím? Že sa tu zmodernizoval alebo stavia nejaký štadión? To by mala byť samozrejmosť a nie služba divákom. Čo ešte robíte pre tých fanúšikov? Zvyšujete vstupné? Predávate nealko pivo, lebo alko je zakázané? Lebo prišlo 50 fanúšikov súpera a je to rizikový zápas? Komu máme písať, volať, keď chceme prísť s návrhom o zlegalizovanie pyrotechniky, aj keby za určitých podmienok? Hádžete si nás ako horúci zemiak, nikto nevie k tomu čo povedať, lebo všetci viete, že ju ľudia majú radi, dodáva častokrát čierno-bielemu zápasu tie správne farby. Ale bohužiaľ, schválili sme si taký zákon, nechcem sa v tom špŕtať, som rád, že tu sedím na teplej stoličke a do ničoho nerýpem.
Sme v 21. storočí a niektorým prvoligovým klubom robí problém schváliť nášmu portálu akreditáciu pre našich fotografov, ktorých vysielame, aby fotili fanúšikov a zachytávali atmosféru. A aj takouto formou prezentovali kluby a ich fanúšikov, aj takouto formou trošku vyhecovali tábory k ešte väčšej aktivite. Ale nie. Jeden nemenovaný klub odmieta spolupracovať, napriek tomu, že ich fanúšikovia by takú spoluprácu uvítali. Potom tu je klub, ktorý do telefónu povie, že samozrejme, nie je problém, pošleme mailom potvrdenie a vy na ten mail čakáte sedem mesiacov, na vaše maily sa neodpovedá. Ďalší klub vám akreditáciu schváli, ale príde fotograf na štadión a tam ho nepustia, v telefóne vám kontaktná osoba povie, že ako si to predstavujeme, aby náš fotograf behal poza brány a fotil tribúny, že nech si kúpi lístok a fotí z tribúny ako normálny divák. A vy sa klepete po hlave, že či vážne pracujú v kluboch tak neschopní ľudia alebo len vy máte nejaké bujné predstavy o tom, ako prezentovať fanúšikov. Aby sme nekrivdili všetkým, sú kluby, kde podobné aktivity privítali a pochvaľujú si ich.
Z futbalu sa vytratilo to čaro a tá návštevnosť je dôsledok vašej práce. Nevyhovárajte sa na iné programy v meste, na TV prenosy z LaLigy. Ľudia prídu na futbal, aj keď bude hrať v rovnaký čas Real v telke, musia však prísť na futbal a nie do nejakej firmy. Musia sa na ten futbal tešiť, baviť sa pred štadiónmi a nie byť buzerovaní ľuďmi v uniformách. Musíte im jednoducho dať pocítiť, že ten futbal patrí fanúšikom a nie vášmu biznisu.
Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorí futbal robia so srdcom a s láskou pre túto fantastickú hru. A samozrejme fanúšikom, ktorí napriek všetkým prekážkam na ten futbal stále chodia. Nižšie si pozrite tradičný sumár kola, ospravedlňujeme sa za trochu viac čítania ako obvykle, blíži sa víkend, tak sa zas ponoríme do vína hľadať tú pravdu a zas nič nebudeme písať. 🙂
DAC DUNAJSKÁ STREDA – SPARTAK TRNAVA 0:0 klikni pre celý fotoreport zo zápasu
Počet divákov: 6008
Foto: Martin Križan – Photography, Lelkes Ernő
MŠK ŽILINA – MFK RUŽOMBEROK 3:1 (0:0) klikni pre celý fotoreport zo zápasu
Góly: 60. Mráz, 64. Káčer, 91. Hlohovský – 78. Maslo
Počet divákov: 1960
Foto: Ultras Magazine / Zuzyi
SLOVAN BRATISLAVA – VION ZLATÉ MORAVCE 1:1 (0:1)
Góly: 50. Soumah (11m) – 18. Bariš
Počet divákov: 931
Foto: Bazala.sk, internet
TATRAN PREŠOV – MFK ZEMPLÍN MICHALOVCE 2:2 (1:1)
Góly: 5. Kubus, 78. Trebuňák – 21. Koscelník, 71. Žofčák
Počet divákov: 405 (hralo sa v Poprade)
Foto: MFK Zemplín Michalovce
AS TRENČÍN – FK SENICA 1:1 (0:0)
Góly: 54. Janga – 93. Brigant
Počet divákov: 2081
Z tohto zápasu sa nám nepodarilo získať žiadnu fotografiu.