Vyspovedali sme aj skupinu Tatran Fanatics, ktorej členovia nám prezradia otvorene a bez prikrášľovania to, ako sa fandí v Liptovskom Mikuláši. Rozhovor je o radosti, sklamaniach, výjazdoch, pyre aj o tom, prečo má zmysel stáť na tribúne aj vtedy, keď sa nedarí.
Predstav nám v skratke vašu skupinu (prípadne podskupiny).
Zdravim a zároveň ďakujem za priestor na rozhovor, ktorý sa nám dostal. Takže na začiatok – sme fanklub TATRAN FANATICS, ktorá aktívne podporuje druholigový klub Tatran Liptovský Mikuláš. Začiatky nášho fanklubu siahajú až do roku 2008, kde sa malá skupinka chalanov začala aktívne fandiť na zápasoch. Za túto dlhú dobu sme si s naším klubom prešli veľa, zažili sme dobré, priam skvelé, časy, keď sme postúpili do najvyššej súťaže (rok 2021/2022 a 2022/2023), mohli sa rovnať s najlepšími na Slovensku, ale naopak aj zlé časy, keď sme skoro vypadli do tretej ligy (2013/2014).
Aké máte zloženie kotla z hľadiska veku a počtov?
Čo sa týka zloženia kotla, je v rozmedzí 16 – 35 rokov, ale chodia medzi nás aj starší. Fanklub prešiel generačnou obmenou, čo pomohlo a prišlo veľa mladých ľudí do našich radov. Čo sa týka počtov na tribúne, je to rôzne – sú zápasy, keď je nás na tribúne 10, ale niekedy sa vieme hecnúť a dať dokopy aj 30 kusov. Všetko záleží od výsledkov, ako sa tímu v aktuálnej sezóne darí. Ale jadro počas zápasov je okolo 20 kusov.
Ako financujete svoje fungovanie?
Veškeré fungovanie a financovanie ide z nášho vlastného vrecka. Na každú sezónu máme vyhradený členský poplatok pre každého člena nášho fanklubu, čo ide následne do spoločnej kasy. Z tej sa financujú napríklad výjazdy, oblečenie, nálepky, šály (fanklubácke – každý rok iný dizajn), vlajky, pyrotechnika a samozrejme choreografie… Takže všetko si hradíme na 100 % zo svojho.
Aký máte vzťah s vedením vášho futbalového klubu?
Čo sa týka vzťahu vedenia nášho klubu s nami, je to skôr individuálna záležitosť jednej osoby, a tou je športový riaditeľ, s ktorým komunikujeme. Nemáme na nich žiadne požiadavky, jedine ak sa to týka výjazdov, kde musíme 48 hodín dopredu nahlásiť počet.
Ste aktívni aj v iných športoch?
Čakal som túto otázku /hahaha smiech/. Tak ako je v Mikuláši futbal /leto/, tak máme medzi sebou chalanov, ktorí sú celoročnými fanúšikmi a chodia aj na hokej /zima/, kde podporujú hokejový fanklub PARTIZANI. Je to ale individuálna záležitosť.
S kým máte najväčšiu rivalitu a s kým naopak družbu, prípadne priateľské vzťahy?
Rivalitu nemáme s nikým, plávame si svojou cestou. Čo sa týka druhej ligy, je nabitá kvalitnými tímami, či už je to hlavne z hľadiska napríklad Banská Bystrica a Zlaté Moravce, čo sa týka futbalu. Ak mám spomenúť, čo sa týka z hľadiska aktívneho fandenia, Bystrica má slušnú základňu, ale nevieme to porovnať, keďže ani my, ani oni sme proti sebe, čo sa týka fandenia, ešte nestáli. Z nášho pohľadu ako fanúšikov je to tak, že k nám veľa skupín nechodí, česť výnimkám, kde prišla väčšia skupinka hostí /Inter Bratislava, Košice/ a mali sa s kým prekrikovať. Vo väčšine zápasov je to skôr tak, že sme tam len my a možno pár „normálov“, väčšinou rodinných príslušníkov, ktorí sa zdvihnú, ak padne náhodou gól. Boli sme na veľa výjazdoch, ale čo sa týka aktívneho fandenia, v 90 % to bolo tak, že tam z domácich bolo len pár detí do 13 rokov, cca 8 ks, ktorí búchali na bubon. Ale milo nás prekvapila Lehota pod Vtáčnikom, kde to bolo na dosť slušnej úrovni. Priateľské vzťahy máme s chalanmi z Čadce, s ktorými sme sa párkrát vzájomne navštívili.
Okrem ultras aktivít ste aktívni aj na chuligánskej scéne?
NIE SME.
Ktorý zápas alebo ktorú udalosť za posledné obdobie by ste označili za najkvalitnejšiu a prečo?
Za najkvalitnejší určite hodnotím prípravný zápas proti Ružomberku, kde náš klub oslavoval 90 rokov a v našom sektore sa zišlo 40 hláv, čo bolo počuť, ale zároveň aj vidieť, keď sa náš fanklub postaral o poriadnu pyro šou – v prvom polčase dymovnice a v druhom ohňostroj, na čo sa bude ešte pekne dlho spomínať. Keďže sa hralo večer a pod umelým osvetlením, vyzeralo to super.
Aké sú vaše najbližšie ciele ako ultras?
Najbližšie ciele, čo sa týka, sú určite prilákať viac mladých ľudí do nášho fanklubu. Nové tváre, ktoré majú rovnakú fanúšikovskú mentalitu ako my. A ukázať, že aj my v Liptovskom Mikuláši máme na to, aby sme mali slušnú fanúšikovskú základňu. Tak sa nebojte a príďte medzi nás. JEDINE TATRAN LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ!
Využívate sociálne siete na svoju propagáciu?
Áno, samozrejme, na našu propagáciu využívame instagramový účet: tatran_fanatics. Na interné veci máme vlastnú skupinu.
Ako by vyzeral rebríček TOP 3 táborov na ultras mape Slovenska podľa Vás?
Slovenskú scénu veľmi pozorne sledujeme od východu až po západ. Sto ľudí, sto chutí, nemáme favorita, snažíme sa ísť vlastnou cestou a tou je TATRAN LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ a my s ním, naša skupina TATRAN FANATICS.
Aký je váš postoj k repre zmieru a opätovnému návratu na zápasy reprezentácie?
Tak táto otázka, čo sa týka nás, je skôr smerovaná na väčšie tábory na Slovensku, či by to bolo možné. Ale povedzme si, keď to dokážu napríklad Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, prečo nie my. Všetko je to len o komunikácii medzi fanúšikovskými tábormi a všetkými obľúbeným SFZ.
Otázky od UM fanúšikov:
Navštevujete aktívne aj hokejové zápasy miestneho tímu?
Áno, bolo to spomínané vyššie, pár chalanov od nás chodí aj na hokej, kde podporujú fanklub PARTIZANI, ale je to čisto individuálna záležitosť.
Prečo si myslíte, že v meste viac ľudí nepodporuje hokej/futbal, vzhľadom na príliš nízke návštevy?
Tak aby som to dal na pravú mieru: niekto má rád hokej a niekto futbal a niekto oba športy. Ide o to, že veľa ľudí, či už je to hokej alebo futbal, si cestu nájde, ale aj ten tím musí mať dajaké výsledky. Ale veľa ľudí je tu fanúšikom úspechu – treba fandiť, podporiť hráčov, aj keď sa im zrovna nedarí. A dobrý marketing a pritiahnuť tých ľudí na štadión. My sa staráme o atmosféru, do ktorej vkladáme naše hlasivky a ideme na 1934 %.
Ako hodnotíte doterajšiu časť sezóny? Kedy bude dáke choreo?
Sezónu hodnotíme kladne, až na pár zápasov, z ktorých nás boleli oči, či už z pohľadu fanúšika počas zápasu, alebo aj keď sme nešli na výjazd a sledovali sme to doma, alebo ako partia niekde pri pive. Vedenie malo jasný cieľ na začiatku sezóny, ale to, čo sa povedalo, sa nejako nenapĺňa a hráči by si mali vstúpiť do svedomia. Niektorí po sezóne odídu, ale my tu budeme stále. JEDEN ZA VŠETKÝCH, VŠETCI ZA TATRAN LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Choreá bývajú či už nad hlavou, alebo na plote. Nie je to lacná záležitosť a máme nejaký rozpočet, s ktorým musíme fungovať po celú sezónu. A ďalšia vec – väčšina z nás už pracuje a keď príde domov, má iné povinnosti. Vždy, keď je čas a príležitosť, bude nejaké to choreo, ale nečakajte od nás, že to bude na každom kole.
Aký je váš pohľad na druholigovú scénu? Ktoré ďalšie tábory, okrem BB samozrejme, by ste osobitne vyzdvihli? Majú druholigove zápasy dobrú úroveň, čo sa atmosféry týka?
Už to bolo spomínané vyššie, ale čo sa týka Bystrice, má slušnú základňu a počty. Majú tento rok slušne rozbehnutý káder a darí sa im, či už doma, alebo vonku. Myslím si, že ak udržia formu, zahrajú si najvyššiu súťaž. Čo sa týka atmosféry, vždy je ich počuť, aj keď to človek sleduje len v TV. Ale osobne my ako fanklub sme u nich nikdy na výjazde neboli a ani oni u nás, takže toto porovnať naživo nevieme.
Čo sa týka fandenia/atmosféry, je to len o pár skupinách do desať ľudí, ktorí sa snažia, aby tam nebolo ticho – ale je to lepšie ako nič. A samozrejme prekričať tých uhundraných dôchodcov a podporiť svoj tím.
Za zmienku stojí Lehota pod Vtáčnikom, kde sme mohli zažiť, ako mladí a starí vedia spojiť sily a aktívne fandiť 80 % zápasu. Ďalší v poradí sú Petržalka, kde majú tiež aktívnych fanúšikov na domácich zápasoch v slušnom počte, ale je to ako s Bystricou – nevieme porovnať atmosféru naživo, nikdy sme tam neboli a ani oni u nás. A ešte tu máme Inter Bratislava, ktorí sú aktívni doma, ale aj na výjazdoch. Zažili sme ich u nás a malo to svoje čaro.
Čo sa týka atmosféry, je to tak, ako si ju klub a fanúšik spraví. Za nás určite viac aktívnych táborov v našej lige, aby na tribúnach nebolo ticho.
Foto: Tatran Fanatics
