Rozhovor s Ultras Engerau

Scéna na Slovensku má mnoho podôb a k nej neodmysliteľne patria aj menšie, no o to oddanejšie skupiny. Jednou z nich je Ultras Engerau – ekipa z Petržalky, ktorá aj napriek rokom stráveným v nižších súťažiach nestráca identitu, hrdosť a chuť posúvať sa ďalej. V nasledujúcom rozhovore sme sa rozprávali o ich fungovaní, rivalitách, problémoch mladej generácie, ale aj o tom, prečo je pre nich Petržalka viac než len futbal.

Predstav nám v skratke vašu skupinu.
Zdravíme čitateľov UM a celú ultras komunitu. Sme ekipa Ultras Engerau, ktorá podporuje klub FC Petržalka. Skupina vznikla v roku 2015 ako pretransformovanie z pôvodnej fanklubáckej skupiny „Engeraufans“, ktorej začiatky siahajú do polovice 80tych rokov.

Aké máte zloženie kotla z hľadiska veku a počtov?
Bohužiaľ trpíme nedostatkom mladšej generácie, tak okrem pár výnimiek, sme takmer všetci 30+.

Ako financujete svoje fungovanie?
Svoje fungovanie financujeme zbierkami do kasičiek na štadióne a predajom UE merchu.

Aký máte vzťah s vedením vášho futbalového klubu?
Vzťah máme nadštandardný. S celým vedením fungujeme na priateľskej báze. Jeden z majiteľov bol dokonca dlhoročným členom „kotla“ a predsedom o.z. „Engeraufans“. A samozrejme, keďže nie sú o moc starší od nás, tak sú to aj ľudia, ktorí s nami vyrastali na sídlisku, takže tie vzťahy sú tu aj mimo futbalu už dlhé roky.

Ste aktívni aj v iných športoch?
Nie, v Petržalke máme len futbal.

S kým máte najväčšiu rivalitu a s kým naopak družbu, prípadne priateľské vzťahy?
Ťažko odpovedať na tú rivalitu. Tak dlho sa brodíme v nižších súťažiach, že už ani nemáme pocit rivality s niekým. Samozrejme po dlhej dobe prišiel do ligy Inter, čo trocha okorenilo sezónu. Určite ako ďalší mestský rival tu je Slovan. Riadne derby sme nehrali už vyše 15 rokov, zápas s Bčkom už stratilo atraktivitu, takže momentálne tá „rivalita“ ide z našej strany bokom.

Okrem ultras aktivít ste aktívni aj na chuligánskej scéne?
Ak berieme chuligánsku scénu len ako pole, tak tam aktívni nie sme. Máme úzku skupinu atlétov, ktorí sa však momentálne viac venujú zápasom na rôznych ligách a gala či v ringu alebo v klietke. V ostatne blízko podobných aktivitách na štadióne a okolofutbalu sa aktívni snažíme byť. Čo sa stane na štadióne aj ostane na štadióne.

Ktorý zápas alebo ktorú udalosť za posledné obdobie by ste označili za najkvalitnejšiu a prečo?
Určite to bude výjazd do Rakúska na zápas proti Besiktasu.

Za posledné roky jeden z najväčších výjazdov, ktorý tu bol. Cez stovku fanatikov, náš kotol nezmyselne umiestnený medzi dva rôzne kotle Turkov. Z ich strany tam prišiel asi každý jeden predávač kebabu z okolia Viedne a Bratislavy.

Už odkedy sme vybehli z autobusu sa dala nervozita krájať. Ale to čo sme tam predviedli je zážitok do konca života. Oba tie kotle sme schovali do vačku, zápas sme senzačne vyhrali a poslali všetkých do smútku.

Aké sú vaše najbližšie ciele ako ultras?
Určite hlavne stabilizovať počty na domácich zápasoch a pokračovať v prekonávaní samých seba, čo sa choreografii týka.

Využívate sociálne siete na svoju propagáciu?
Samozrejme. Máme účet na IG a FB

Ako by vyzeral rebríček TOP 3 táborov na ultras mape Slovenska podľa Vás?1
1. Trnava
2. Slovan
3. My :) (pokus o vtip)

Aký je váš postoj k repre zmieru a opätovnému návratu na zápasy reprezentácie?
Musel by prísť nejaký vážne zaujímavý podnet a impulz od TOP skupín. Ak by nás následne pozvali na nejakú „poradu“, určite sa jej zúčastníme. Avšak treba, aby to riešil niekto schopnejší než Myjaváci v minulosti a pod. Lebo ak má byť vrchol repre zmieru „Macejko“, tak nie, ďakujem.

Otázky od UM fanúšikov:

Prečo ste oproti minulej sezóne výrazne menej aktívni a čo sa výjazdov týka, tak úplne neaktívni?
Neviem či sme výrazne menej aktívni, lebo okrem možno 1-2 zápasov sme si išli náš štandard. Pravdou je, že sme presunuli kotol naspäť na hlavnú tribúnu, tam nie sme až tak na očiach v TV. Takisto ani tie reporty na siete nepíšeme tak často. Samozrejme však máme určite na viac.

Čo sa týka výjazdov, určite nie sme úplne neaktívni, len nerobíme reporty. Ale výlety, ktoré nás mrzia, že nám nevyšli, tak boli určite Banská a Považská Bystrica. Banská vyšla zrovna, keď sme išli podporiť naších kamarátov do zahraničia a cez Považškú sme chystali choreo… Túto sezónu sme mali najmä problém, že najviac zaujímavé vonkajšie zápasy boli v období, kedy sme mali aj domáce zápasy s Interom,Dunajskou Stredou a Slovanom, takže cez víkendy sme sa namiesto výjazdu venovali tvorbe chorea.

Chýba vám mestské derby?
Určite áno. Má to určite lepší náboj ako ostatné zápasy.

Bolo to vidno najmä tento rok na zápase proti Interu. V Ovsišti bolo po dlhej dobe vypredané. Takisto na jar to bude náš najzaujímavejší zápas. Po 20tich rokoch sa bude hrať zápas Inter – Petržalka na Pasienkoch.

Prečo vám na jednej strane vadí používanie maďarského názvu Dunaszerdahely, keď na druhej strane sami používate nemecký názov Engerau? Aký v tom vidíte rozdiel?
Neviem či bola táto otázka položená správne. A rozhodne nie je problém v používaní nejakého názvu.

Ale teda rozdiel je v tom, že v Petržalke aj napriek prezývke klubu, sme hrdí nato, že sme Slováci a Slovania. Hovoríme po slovensky, pred zápasom nespievame rakúsku hymnu alebo sa nehlásime ku návratu Velkého Rakúska.. Tak isto nemáme choreografie na tému Hasburgovcou a podobne..

A teda tam je najväčší rozdiel medzi nami a schizofrénikmi z Dunajskej, Šamorina alebo Komárna. Veríme, že každý pochopí na čo narážame.

S kým máte historicky najväčšiu nenávisť a s kým máte priateľstvá a ako vznikli?
Je tam podobná odpoveď ako bola s tou rivalitou. Po tých rokoch všetka nenávisť viac menej ochladla. Historicky to boli určite Levice alebo Trenčín. Teda Trenčín a im podobne orientovaní fanúšikovia nám vadia furt.

Dobré vzťahy sme mali so Znojemskými Okurkarmi. Avšak tá ich ekipa, kvôli problémom s klubom, je už viacmenej neaktívna, ale párkrát za rok sa u nás ukážu. Okurkari mali dlhoročnú hokejovú družbu s Havličkovým Brodom. Vďaka ich priateľstvu máme kam v Čechách chodiť na hokej a preto aj mimo futbalu máme dobré vzťahy práve s Rebelmi z Brodu.

A momentálne jediné „priateľstvo“ alebo inak povedané lepšie vzťahy máme so skupinami Ultra Nafta a Green Fighters 97, ktoré podporujú bulharský Neftochimik Burgas. Tam nás spojila takmer totožná história klubov, kde aj oni prišli o všetko na úkor mestského rivala (tiež modro-bieleho). Takisto ako u nás, sa ich bývalý majiteľ rozhodol kúpiť druhý mestský tím, vysťahoval ich z vlastného štadióna a oni zbankrotovali a museli začať od začiatku. S tým rozdielom, že ten majiteľ nakoniec potopil a vytuneloval aj ten druhý tým. Momentálne sa im však po rokoch podarilo, aspoň dočasne, vrátiť sa na ich pôvodný 20-tisícový štadión.

Máte v Petržalke problém prilákať mladých na futbal, keďže vieme, že Slovan je jednotka v Bratislave?
Samozrejme. Dnes sa všetko krúti okolo sociálnych sieti a pózerstva na nich.

Niekedy máme pocit, že lokálpatriotizmus vymrel. Kedysi bolo normálne podporovať svoj lokálny klub, kde človek vyrástol, byť hrdý na Petržalku a jej históriu a tradície. Dnes sa však všetko preklopilo do online sveta. Riadia sa najmä tým, koľko lajkov majú na ich príspevku. Mladí ľudia sa stávajú ovcami a zaujíma ich len to, čo je trendy..A Petržalka „trendy“ naozaj nie je.

Samozrejme, môže za to aj fakt, že už skoro 15 rokov hráme mimo najvyššej súťaže a na školskom ihrisku..

Mladých ľudí teda naozaj viac láka moderný štadión a európska súťaž než zápas s Lehotou pod Vtáčnikom. Chcú ísť s davom, keď všetci spolužiaci fandia Slovanu, tak aby bol obľúbený, bude fandiť aj on. Horšie je už len to, ak fandí len nejakému klubu zo zahraničia. Všetko je to spolu popreplietané a veríme, že raz sa to zmení.

Aké sú vaše vzťahy so Slovanom? Máte vo svojom tábore ľudí, ktorí fandia aj Slovanu? Držím palce v boji o najvyššie priečky!
Naše vzťahy sú nulové. Každý dobre vie, že nám na nich aj tak vadí najviac rodina Kmotríkovcov.

Čo sa ľudí týka, nejako sa nestaráme do svojich súkromných životov. Takže ak niekto v súkromí fandí aj Slovanu, tak je to jeho vec. Ale určite nikto nechodí a nebude chodiť v belasých veciach k nám do kotla. Takisto sa za tie roky už našlo zopár cirkusantov, ktorí na zápase proti Slovanu B, najviac hecovali odpor, chceli robiť bordel a veci tomu podobné. Nakoniec zmizli a teraz sa po internete prezentujú ako najsilnejšia úderka slovanistických „Hčiek“.. Alebo keď Petržalka padla, tak aj oni ako fanúšikovia Slovana spravili hrubú čiaru a riadili sa výrokom Ivana staršieho „ČO BOLO – TO BOLO, TERAZ SOM SLOVANISTA“.

Čo podľa vás najviac brzdí rozvoj ultras scény vo vašom meste?
V Petržalke najviac brzdí rozvoj problém s nižšou súťažou, neatraktivitou zápasov a samozrejme – náš malý štadiónik na školskom ihrisku. Avšak už nám svitá na lepšie časy a veríme,že aj my sa nakoniec naozaj dožijeme nového moderného štadióna a bude to mať podobný efekt ako v Prešove, kde ich ekipa ožila a majú každý jeden zápas plný dom.

Aká je najväčšia výzva, ktorá vás čaká v najbližšej dobe?
Posunúť o ďalší level tvorbu choreí, stabilizovať ekipu a prilákať nových ľudí s prísľubom nového štadióna. A keď sa ho podarí postaviť, tak spoločne vykopnúť dvere z pántov prvej lige a na tribúne tam nebyť len do počtu.